Doom sa dá hrať na čomkoľvek. Študentka z MIT ho dokonca spustila na displeji z črevných baktérií

Legendárny Doom žije aj desiatky rokov po jeho uvedení na trh, nerdi všetkého druhu ho totiž premenili na výzvu, na čom všetkom ho dokážu spustiť. Raz teda herné políčka počíta drobný mikrokontrolér inteligentnej žiarovky, druhýkrát zase všetko napájajú zemiaky, no a teraz sa pridala aj Lauren Ramlan, biotechnologička z MIT.

Lauren popisuje, ako premeniť baktérie na monitor pre Doom:

Herný displej z črevných baktérií

Lauren spísala všeobecný postup, ako vyrobiť displej z matice 32×48 špeciálne vyšľachtených baktérií E. Coli a s umelo vloženým GFP (zeleným fluorescenčným proteínom).

Táto zobrazovacia metóda sa už používa nejaký ten piatok a nebohé črevné baktérie potom zvesela žiaria ako vianočný stromček. Lauren je však prvá, ktorej napadlo, že by mohli fungovať ako pixely herného displeja.

Pôsobením ďalších a riadených metabolických reakcií sa jednotlivé baktérie rozsvietia, alebo naopak zhasnú, no a keď ich vypestujeme v umelej mriežke oných 32×48 políčok, ich zhluky potom budú tvoriť pixely s jednobitovou farebnou hĺbkou (svieti × nesvieti).

Lauren sa pochválila len modelom v Pythone

Má to len jednu chybu na kráse. Ak by to mohlo fungovať, potvrdí hoci len reálny experiment, Lauren sa totiž pochválila iba modelom napísaným v Pythone. Ten má síce pracovať so skutočnými parametrami baktérií a proteínov, ale chýba akýkoľvek doklad skutočných výsledkov na živej hmote.

Ako by to teda mohlo fungovať? Baktérie samy Doom nehrajú, ale iba ho zobrazujú - fungujú ako monitor. Skutočné filmové políčko hry teda najprv zmenšíme, farebne zjednodušíme a podľa toho, či má daný pixel svietiť, alebo byť zhasnutý, chemicky vybudíme jednotlivé zhluky baktérií.

Dva a pol filmových políčok denne

Je tu však ďalší háčik. Zatiaľ čo bežné herné monitory pracujú s obnovovacou frekvenciou okolo 165 Hz, baktérie zatiaľ také rýchle nie sú, celý excitačný proces jedného filmového políčka zaberie 70 minút.

Aby toho nebolo málo, ďalších 8 hodín potom trvá, kým sa vráti do východiskového stavu. Suma sumárum, robí to zhruba 2,5 filmových políčok denne, čo nie je pre plnohodnotný herný zážitok úplne ideálne.

Podľa výpočtov by tak jedna celá hra zabrala nejakých 600 rokov, čo bude v našich podmienkach možno časom zodpovedať dĺžke priemernej medzigeneračnej hypotéky.

Pokiaľ však nemáte pre nasledujúcich šesť storočí čo robiť, v pivnici hromadu trpezlivých baktérií a dostatok zeleného fluorescenčného proteínu, smelo do toho.